First award for ARSY-VERSY
ARSY-VERSY has won its first award. Coming from kinema.sk, the prize was part of Acko 2009, a local student film festival. The pre-selection jury made up of Marcela Plitkova, Jaroslav Vojtek and Jana Janovie rejected the film before the nomination round. It was only after the film, which meanwhile became an international succes, was seen by a wider audience that support was garnered and on the strength of it, pushed through, and given credit in the hot seat of its native country.
nBolo krátko pred festivalom, možno týždeň, keď som bol pozvaný ako minuloročný víťaz Áčka na tlačovú konferenciu. Recepcia bola nachystaná, len v sále nebolo ľudí. "Nevadí, snáď to bude o rok lepšie" - som si povedal. Tieto akcie sú pre slovenský film dôležité. Prezentoval som tam pred dvoma novinármi, jedinými hosťami tlačovky, aj môj nový film ARSY-VERSY. Krátko som neistým hlasom hovoril aj o svojich mini úspechoch. Ich vplyve na potenciálne ponuky vo filmovej branži. "Áno v malej Slovenskej republike si ľudia všimli predchádzajúci film Studený spoj. Pomohlo to, sem tam mi niekto zavolá, chce spolupracovať!" - povedal som. Napriek všetkému som odišiel s dobrým pocitom, aj som sa najedol troška.
Minulý rok som na festivale nebol, čo ma napokon aj mrzelo. Nevedel som, že je, keď mi práve po ceste do Bratislavy volal môj otec, že sme vyhrali s bakalárskym filmom Studený spoj. Pozreli sme sa s frajerkou na seba v aute, pousmiali sme sa a mierili rovno tam, do školy, na VŠMU, kde sa festival konal. Pár ľudí sa ma pýtalo, prečo som si neprevzal cenu, prečo som nebol. Dodnes neviem, či to bola moja chyba, alebo chyba organizácie festivalu, no nebol som tam.
Tento rok sa organizátori (na čele s Jankom Melikantom) snažili, chceli spraviť lepší ročník. Kiná boli plné, ľudia boli na chodbách a rozprávali sa o filmoch. Hneď ako som prišiel ma zastavil jeden študent zo slovami, že film ARSY-VERSY nie je ani medzi nominovanými. To znamenalo, že ho malá porota nevybrala medzi tie filmy, o ktorých bude tá veľká rozhodovať. Pravdupovediac som bol nemilo prekvapený. Poznám kvalitu filmov na našej škole. Stále tu ešte boli filmy študentov iných škôl. Tí mohli prekvapiť. Porota rozhodla, bolo potrebné verdikt rešpektovať.
Nedalo mi to a zaujímal som sa, kto rozhodoval. Hlavná porotkyňa Marcela Plitková. "Šak s tou som sa pochytil pri diskusii o amatérskom filme na festivale Cineama v Banskej Bystrici" - pomyslel som si. Mal som vtedy diametrálne odlišný názor na to, ako nazerať na amatérsky film. Nesúhlasil som s jej verdiktami, hlavne nie s názormi a obhajobami ocenených filmov. Nie autorstvo a tvorivý potenciál, ale zručnosť, všednosť (tak známa z nudných slovenských publicistických dokumentov z STV) bola merítkom a známkou kvality. Hovoril som si, že to dnes v roku 2009 už nemôže byť pravda, film je predsa inde. Bolo to v období kedy som práve dokončil film o amatérskom filmárovi, mojom ujovi, film ARSY-VERSY, ktorý bol ďaleko od škrupiny "klasickej" tvorby. Bol originálny, pretože amatér - to nie je človek slaboch, slabší ako profesionál, ale totálne nezávislý filmár. To mu dovoľuje aj nezávisle tvoriť, neopakovať sa, nenapodobňovať osvedčené. Posúvať méty amatérskeho filmu ďalej, hľadať spôsob obrazového vyjadrenia - podobne ako je tomu dnes v najnovších medzinárodne úspešných "profesionálnych" hraných, ale i dokumentárnych filmoch. Zdalo sa mi vtedy, že porota chváli práve tie veci, ktoré sa mi zdali najhoršie. Situáciu zachraňoval azda len Tomáš Hučko, zhodou okolností môj bývalý pedagóg na VŠMU, s ktorým som nie vždy súhlasil. Veľmi ma sklamalo počínanie poroty. Myslel som si, že amatérsky film je slobodný, je o hľadaní, nie o napodobňovaní. Myslel som si, že porota je vyzretá, pozná moderný film... cítil som sa ako 20 rokov späť.
Večer po pár pivách sme sedeli s porotou za jedným stolom a otvoril som asertívne túto tému. Začali sme sa škriepiť, každý obhajoval svoje. Ja som vravel, že to musia byť v prvom rade originálne autorské filmy, druhá strana obhajovala svoje verdikty, že sú to len amatéri, že ich nemožno zrovnávať s profesionálmi. Oponoval som, nepáčili sa mi pochvalné reakcie na jeden prírodopisný publicistický film (jeden s ocenených filmov). Iste, snaha dvoch mladých ľudí, ktorí sa vyberú do sveta na bicykloch, je pekná. Ale báchorky o tom aký je ich film vďaka majstrovskému komentáru dobrý, aký je objavný a neviem aký ešte... ma nenechali chladným. Oni potrebovali dobrú kritiku, nie oslavné chorály. Potrebovali posunúť preč od STV dokumentov z 80 a 90 rokov. Nezhodli sme sa, bol som neoblomný naďalej po niekoľkých pohárikoch. Pani Plitková odchádzala so slovami, že ma už nechce vidieť.
Späť k Áčku. O nepostúpení filmu ARSY-VERSY medzi najlepšie filmy sa dozvedela aj hlavná porota. Vďaka Petrovi Konečnému, ktorý tento film už videl, ho aj vzhliadla a neveriacky krútila hlavami. Napokon sa rozhodla film oceniť v narýchlo nachystanej cene, ktorá činila dva kartóny piva. Vyhlásila ale, že pre hlavnú porotu je toto víťaz - najlepší študentský slovenský film. To ma veľmi potešilo. "Sú tu ľudia, ktorí film vidia tak ako ja, nie som sám." Za veľkého potlesku, ktorý sprevádzal môj odchod na javisko. Podobne živé publikum bolo aj pri premietaní filmu, čo ma tiež veľmi tešilo. Bolo to tam cítiť. Stojac pred tristo mladými ľuďmi, študentmi, som povedal takéto: "Človek by mal byť doma prorokom!" V tej chvíli už ARSY-VERSY bol v oficiálnych selekciách významných európskych ale i svetových festivalov. Všetky festivaly ho chceli premietať vo svojich programoch, len my na Slovensku sme nepovažovali za vhodné oceniť ho. Dnes je po vojne a film má na konte 14 medzinárodných ocenení, čo je rekordný počet v histórií školy. Tej istej školy, na pôde ktorej sa konal lokálny slovenský festival.
O pár týždňov nato som čítal slovenský filmový mesačník Film.sk. Článok o festivale Áčko. Akoby sa nič nestalo, len sucho konštatoval, kto vyhral, aké ceny, pochválil, čo sa dalo... typicky slovensky nekriticky informoval. Akoby sa nič neudialo, akoby bolo všetko v najlepšom poriadku. Článok končil vetou: "Áčko tak opäť prinieslo koncentrovaný pohľad na úroveň študentskej tvorby na Slovensku."
Linka na spomínaný článok v časopise Film.sk
Film.sk http://www.filmsk.sk/show_article.php?id=6161&movie=&archive=1
Miro Remo